Vyhýbate sa konfliktom?

Autor: Janka Eliášová

Dátum: 7 máj 2023

Poznáte ľudí, ktorí sa vyhýbajú konfliktom a typicky sa zmierili s tým, že ich život je šedý, namáhavý a málo úspešný? Naproti tomu sú ľudia, ktorí dokážu zvládať konflikty a problémy, sú úspešnejší, pretože sa v riešení konfliktov cvičia. Uľahčenie nachádzajú v tom, že zvládli daný problém alebo sa ho aspoň pokúsili vyriešiť. Cítia sebaistotu, preto nemajú toľko strachu a majú malý alebo takmer žiadny sklon k výčitkám voči sebe a ponižovaniu sa. Do ktorej skupiny patríte vy?

Vyhýbanie sa konfliktom je typické v týchto bodoch:

Vyhýbajú sa predovšetkým tomu, aby niekomu povedali „nie“, napriek tomu, že by to potrebovali. Nedokážu prejaviť svoje vlastné potreby, pretože často dávajú prednosť potrebám druhých ľudí.

Odsúvajú prípadné nepríjemné záležitosti na neskôr (napísať e-mail, zavolať niekomu, vzniesť pripomienku...) až nakoniec na nich zabudnú tak, že ich nevykonajú. To spôsobuje nevýhody a narastanie problémov.

Tým, že sa človek vyhýba konfliktom, oslabujú sa jeho podstatné osobnostné znaky: schopnosť primerane sa brániť, stáť si za svojim stanoviskom, presadzovať svoje oprávnené potreby a odmietať neprimerané požiadavky na seba.

Cvičiť sa treba vo všeličom, aj v riešení konfliktov. Ako ľahko sa dajú problémy riešiť vie len ten, kto sa energicky snaží o ich vyriešenie. Často je to v tom, aby sa človek nebál rozhovorov, hľadal podporu na pravom mieste a eventuálne sa odvážil vlastných krokov (čo je vždy lepšie ako vyhýbanie sa konfliktom).

Vyhýbanie sa konfliktom zvyšuje vnútornú neistotu a podporuje úzkostnosť v kontakte s ostatnými. Kontakty s ľuďmi sú potom stále viac a viac namáhavé a človek sa im radšej vyhýba.

Kto sa vyhýba konfliktom, má z toho často výčitky. Ponižuje sa v myšlienkach približne takýmito slovami: Nestojím za nič, zase som nič nepovedal(a), aj keď som mal(a), zase som neurobil(a), čo som chcel(a) atď. Takéto myšlienky bezprostredne pôsobia na náladu a negatívne ju ovplyvňujú. Hnev na seba samého vyvoláva nenávisť k sebe. Neustále ponižovanie seba vedie k depresii. Človeku sa potom málokedy podarí vyslobodiť sa z temných nálad.

Pretože sila JA (schopnosť prejavovať vlastnú osobnosť) trvale oslabuje, je pre človeka vyhýbajucemu sa konfliktom stále ťažšie zvládať konflikty. Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť posilnenia vyhýbania sa konfliktom so všetkými negatívnymi následkami.

Každého človeka ostatní ľudia posudzujú a odhadujú, tento dej pozná každý sám u seba. Ľudia, ktorí typicky ustupujú pred konfliktami, sú u druhých obľúbení. Tí s nimi totiž majú skúsenosť, že nepovedia nie, že im môžu prideľovať neobľúbené práce a že za vykonanú prácu veľa nepožadujú.  Nechajú sa skrátka využívať.

Namiesto riešenia konfliktov človek napríklad konzumuje alkohol, aby si pozdvihol mizernú náladu. Ak niekto chronicky potláča trvalé pocity menejcennosti návykovými látkami, je veľmi pravdepodobné, že u neho vznikne chorobná závislosť. Zvýšená konzumácia alkoholu oslabuje psychiku, čím podporuje vyhýbanie sa konfliktom. Objavuje sa tu ďalší začarovaný kruh.

Ľudia, ktorí pred konfliktami ustupujú, sa v sebe „zožierajú“ vlastnými pocitmi zlosti. Sú nešťastní a preto sa u nich často rozvíjajú úzkostné poruchy alebo depresívne ochorenia.

Ako vystúpiť zo začarovaného kruhu vyhýbania sa konfliktom? Prvým krokom je učiť sa postupne neustupovať pred každodennými problémami a zvyšovať si pocit vlastnej hodnoty práve tým, že pred strachom ani pred konfliktom neustúpite. Ak sa na zdolanie tejto výzvy necítite dostatočne silní, nebojte sa o pomoc požiadať odborníka.