Recenzia knihy: Když děti často stůňou

Autor: Janka Eliášová

Dátum: 7 máj 2023

Recenzia knihy od Hansa Hopfa - Když děti často stůňou, Praha, Portál 2016

Pri príprave workshopu o psychosomatických príčínach chorôb, sa mi dostala možnosť prečítať si túto knihu, ktorej názov presne zapadal do tematiky, ktorú som aktuálne riešila.

Autor knihy, psychoterapeut detí a mládeže, prístupným spôsobom otvára pohľad (nielen)na somatické ochorenia, a tým dovoľuje zamyslieť sa aj nad inými možnosťami a príčinami ochorení. Neobmedzuje  sa len  jednostranným pripisovaním viny  infekciám, vírusom a baktériám.

Hoci „ je omnoho jednoduchšie podať chorému tabletky alebo pripraviť zábal proti horúčke, ako sa snažiť porozumieť tomu, aké možné konflikty a problémy sa na vzniku choroby mohli podieľať alebo ju dokonca vyvolať“, vydáva sa na túto cestu pomocou príbehov a zrozumiteľným jazykom približuje tematiku psychických príčin vzniku chorôb najmä v detskom veku, ale nezabúda ani na príklady dospelých. Nepúšťa sa síce do hlbokých filozofických úvah a skúmania filozofického pozadia, je však zrozumiteľnou sondou využiteľnou pre každodenný život rodičov a ich detí. Ak sa v texte opiera o odborné termíny, vysvetľuje ich v opticky oddelených odsekoch, čo bežný rodič bez psychologického vzdelania iste ocení. Prekvapilo ma, že sa autor opiera o logické myslenie, nie o analogické myslenie, ako by som v tematike psychosomatiky očakávala. Príčiny ochorení dokáže vnímať a  vysvetliť aj na duševnej rovine, pričom nemáte pocit, že by ulietal do iných sfér, naopak striktne sa drží faktov a  logiky.

Veľmi pútavým spôsobom otvára nový spôsob pohľadu na ochorenia, ktoré nevníma ako nežiaduce zlo, ale skôr ako cestu a spôsob nachádzania harmónie, čím vyzdvihuje ochorenia ako také na inú, hodnotnejšiu úroveň. Taktiež tým uľavuje od pocitov viny, ktoré sa často so vznikom detských ochorení u rodičov objavujú: „ Často sa cítime za dieťa zodpovední, hoci si žije svoj vlastný život a potrebuje vlastné krízy a vývinové problémy, aby sa mohlo stať svojim pravým ja.“  Z toho dôvodu autor otvára problém komunikácie  o týchto krízach, najmä keď si ako rodičia uvedomíme, že sa na nich sami podieľame. Autor však poskytuje podporu, nie kritiku a nabáda k zamysleniam. Aj psychológom a psychoterapeutom môže poskytnúť osviežujúci pohľad na ochorenia, či už v súkromnom živote rodiča alebo vo svojej praxi.

Knihu by som odporúčala nielen rodičom detí, ktoré sú nachýlné na rôzne ochorenia, ale i tým, ktorí riešia časté úrazy alebo iné “nešťastné náhody”. Autor nezabúda ani na rozšírenú oblasť porúch spánku u detí, ktorú opäť približuje na príkladoch zo života a svojej terapeutickej praxe. Vďaka tomu je kniha ako román, ktorý púta svojimi príbehmi a pritom nám nenápadne dokáže otvárať oči pri vnímaní toho nášho, vlastného príbehu.